Koloniálny nábytok

Teak sa stretáva s britským štýlom

Keď Briti, ktorí mali kedysi impérium vo veľkej časti Ázie a Ďalekého východu, odišli, zanechali za sebou značné dedičstvo. Jednak vo forme myslenia a zvyklostí, jednak vo forme architektúry. V regiónoch juho-východnej Ázie rastie u nás nepoznaný strom – teak.

Teak je drevo, ktoré sa nachádza predovšetkým v monzúmových oblastiach Ázie. Rastie pomaly, je tvrdé a dlho vydrží – tak ako nábytok z neho vyrobený. Teak sa zaraďuje medzi tvrdé drevo, ale napriek tomu sa s ním jednoducho pracuje. Tajomstvom teakové dreva je prírodný olej, ktorý ho chráni pred vonkajšími poveternostnými vplyvmi. V súčasnosti je teak chránená drevina a jeho ťažba je značne obmedzená.

Britskí kolonizátori zakladali mestá, vládne budovy, vojenské stanice ale samozrejme aj individuálne budovy. Mali k dispozícií neobmedzené množstvo dreva a armádu skúsených tesárov, ktorí vytvorili množstvo stolov, stoličiek, skríň, komôd, knižníc a iných druhov nábytku. Požiadavky tej doby neboli nepodobné dnešnej – funkčnosť ale aj estetickosť zároveň. Jedinečná kombinácia tropického dreva, britského štýlu a šikovného dizajnu je to, čo robí britský koloniálny nábytok takým cenným aj dnes.

Briti sa usadili v Barme (dnešný Myanmar) okolo roku 1820. V tomto období sa vyrábal nábytok, ktorý vsádzal tropické ázijské motívy do klasického viktoriánskeho štýlu. Poznávacie znaky sú tmavé farby, ťažký, solídny nábytok s prepracovanými dekoráciami. Ako drevo bol používaný teak s mahagónom a kožou, prípadne cane inserts.

Na prelome storočí, ale predovšetkým po prvej svetovej vojne sa začal presadzovať jednoduchší štýl Art Deco, v ktorý znovu objavoval krásu jednoduchých geometrických línií a tvarov. Znakmi sú rovné línie, jemné geometrické tvary, okrúhle rohy, použitie skla a zrkadla. Tento štýl bol populárny predovšetkým v bohatých mestách vtedajšieho sveta – Singapúr, Shanghai, Rangún. Predovšetkým Rangún sa vďaka svojej výhodnej polohe oplývajúcej prírodným bohatstvom medzi svetovými vojnami stal centrom produkcie Art Deco nábytku.

Alternatívou k týmto štýlom bol tzv. vojenský nábytok, ktorého dizajn sa v čase prakticky nemenil. Tento nábytok vlastnili vojaci vyššieho postavenia, ktorý si pri zmene svojho pôsobiska všetko vlastníctvo brali so sebou. To predurčilo aj dizajn nábytku – funkčný, prakticky bez dekorácií, s posuvnými dverami miesto pántov, často krát rozkladací.